Príspevky na tomto blogu sú autorské, prosím nezdielajte bez uvedenia zdroja, či autora.

Nečakaný odchod

17. listopadu 2011 v 18:52 | W3F |  Zo života

Chcem sa prebudiť, chcem vstať ... musel to byť predsa len zlý sen! ...

Je štvrtok, 13. mája 2010 ... ležím na posteli internátu a melódie jemných piesní mi šepkajú do ucha. Som celkom kľudná, až priliž. Blíži sa večera, no ja nemám vôbec chuť do jedla, kráčam dole po schodoch a vchádzam do jedálne..

Je mi zle zo všetkého, nemám chuť ani žiť, už to začína, ťažko sa mi zadržiavajú slzy a ani sama neviem prečo. Akoby som niečo tušila, akoby sa niečo blížilo a tak strašne to bolelo. Večeru vyhadzujem a mierim k lavičke pred internátom, už ani dym z cigarety mi nie je taký priateľ ako býval kedysi v takýchto chvíľach. Ľudia prichádzajú a moja krabička MARSiek sa stáva pomaly prázdnejšou. Vraciam sa na izbu, zamykám dvere ... nechcem byť rušená ... NIE, neskončím to! Len chcem byť proste sama! Úplne sama, slzy stekajú po tvári, ani len nestíham otvoriť okno, vyzliecť sa a lahnúť si. Nebola by som to ja, keby som si nepustila k tejto pochmúrnej nálade ešte aj pochmúrnu hudbu ... takto som už dlho neplakala, slzy boli veľmi teplé a svojim spôsobom suché. Chytám do ruky papier a píšem, je mi jedno čo si druhí myslia, je mi všetko jedno. Slová typu aká som divná a zlá jednoducho vypúšťam. Zatváram oči a lietam, je mi fajn no preruší ma tlkot srdca ... bije rýchlo a je mi veľmi teplo, otváram všetky okná no nepomáha. Už viac to tu nevydržím! Nikto sa neobetoval na prechádzku so mnou, tak sa obúvam a kráčam do baru. Nie je ďaleko. Zrazu je aké ľahké sa pretvarovať a tváriť sa že si idem len nakúpiť do mesta. Alkohol ma má znovu zrazu v moci a mne je fajn, nikto si ma nevšíma, je im to fuk! Cítim akoby sa celé moje telo menilo na zviera, mala som pocit že ak sa na niekoho pozriem, zomrie! Cítila som v sebe strašnú moc! Bolo to skvelé! ... Všetci sa zrazu báli! Beriem poslednú cigaretu ... dofajčím a vraciam sa na izbu, ihneď u mňa bola vychovávateľka a zázrakom sa somnou chcela rozprávať. Prší ... Pýtala sa ma na rôzne veci, snažila som sa vyprávať plynulo, bez nijakého náznaku alkoholu v krvi. Je silná búrka ... stále cítim moc.

Bolo mi čudné že a somnou tak zhovára, veľmi čudné ... odišla a ja som dostala chuť na pukance. Zišla som dolu a vychutnávala si zvuku pukania. Zvláštne. Vraciam sa hore a píšem mu, poď na pukance, hneď! :) Ako dobre som spravila že som bola aspoň chvílku zrovna s ním, asi som to potrebovala ... Veronikaaaaa, Veronikaaaaaaaa! Ách bože, už ma zháňajú ... som vysoko na schodoch, tu ma nenájdu, kašlem na to ale pochvíli sa radšej vrátim. Rozlúčim sa s ním a .... a ... Mama čo tu robíš?! Stála tam, pri mojej izbe, s rukami zloženými k sebe. ,,Zbal si všetky veci, odchádzame!" ... cože? Prosím? Čo sa stalo? Čo to má znamenať? ... ,,Proste si zbal úplne všetko, už sa nevrátiš!" ... Utekám z izby preč, čo to má znamenať? Klačím v kúte sprchy a nemôžem prestať plakať, napadlo ma veľa vecí, čo ak sa niečo stalo, je otec v poriadku? Našli mi doma niečo čo ich naštvalo? Čo sa stalo? ... ,,Kde si?" mama kričí ... Ledva som zo seba dostala uplakané ,,TU" , prišla za mnou, chytám neprestávajúci záchvat plaču, prečo? Prečo? Prečo? ... ,,Ver že takto to bude lepšie ... " ... ,,Mami ja to nechápem, čo sa stalo, nechcem odísť, to mi nemožeš urobiť!" , ,,Nejaký čas budeš doma, bude to dobré, po čase sa vrátiš do školy, potom ti to vysvetlím!" ..................................................


Sedím v aute, pohľad uprený z okna ... toto som tušila? Preto som mala taký deň? Nedokážem to zniesť, odísť odtiaľto možno navždy, nevedieť prečo ... je to akoby premňa všetci a všetko zomrelo, strašne to bolí. Mama ešte posledný krát zopakuje ,,ver mi, takto to bude lepšie" ... pre mňa je to koniec. Čo ak sa tam už nikdy nevrátim, odovzdávam kľúč od izby, navždy! Ja to nezvládam, som ako telo bez duše, krvavé oči už nevládzu ani plakať. Pre niekoho to nemusí nič znamenať, pre mňa je to naozaj koniec. Najhoršie je, že vôbec nechápem prečo! ...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Anketa

Tvoja najdôležitejšia životná hodnota?

Láska
Rodina
Priatelia
Vzdelanie
Peniaze
Viera

Komentáře

1 bludickka bludickka | Web | 22. listopadu 2011 v 7:24 | Reagovat

celou dobu čtení jsem napjatě očekávala na rozuzlení. ale teď jsem zmatená. co se vlastně stalo? proč tě odvezla?

2 W3F W3F | E-mail | Web | 22. listopadu 2011 v 18:20 | Reagovat

[1]: Nie je tam napísané rozuzlenie pretože keď to bolo písané, vtedy som ešte nevedela prečo ma odviedli. Až neskôr som sa dozvedela že vychovávateľky sa od nejakého tajného zdroja dozvedeli že chcem spáchať samovraždu, čo samozrejme pravda nebola. Keďže na tom internáte spáchali samovraždu už 3 ľudia, vychovávateľky sa asi o mňa báli a preto zavolali rodičom aby si pre mňa prišli.
Lenže ja som nechápala prečo, keďže tá samovražda bola len niekoho výmysel :)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama