Príspevky na tomto blogu sú autorské, prosím nezdielajte bez uvedenia zdroja, či autora.

Štastie, úsmev a radosť za nami behá, to len my pred ním utekáme

13. října 2011 v 20:57 | W3F |  Zo života
13.10. 2011? Tento dátum mi poriadne nejde ani napísať. Čas tak rýchlo uteká a my aj tak stále chceme mať niečo za sebou, chceme aby boli už Vianoce, leto, víkend, či prázdniny. /čas nám jednoducho preteká medzi prstami, ako piesok/ Zabúdame že nás život sa skladá aj z obyčajných dní, ktoré čakajú na príležitosť stať sa neobyčajnými. Ale na kom, na čom to záleží? No predsa len na nás!
Druhá vec je, že každý deň čakáme že sa stane niečo zaujímavé, pekné, ale nič pre to nerobíme..


Napríklad ja, sťažujem si neustále že som pre ľudí neviditeľná, že si ma nikto nevšíma a každý na mňa kašle.
Prečo? To neviem, viem len to, že to nie je až tak pravda. Stále sa somnou snaží niekto prehovoriť, pripojiť sa ku mne, usmiať sa na mňa.. Tak prečo si stále nahováram že to je inak? Je to tak že ľudia sa ako keby občas potrebovali poľutovať, byť smutný aby si ich práve preto niekto všimol.
Asi patrím k tým a aj sa za to dosť hanbím, no zároveň ako keby som to robila všetko naschvál.

Často prosím vesmír aby bolo na svete viac úprimných úsmevov, milých ľudí, príležitostí na rôzne zážitky, aby som našla konečne niečo čo by mi každý deň pomáhalo nosiť úsmev na tvári a od toho by sa odvíjalo aj moje správanie, pohlad na svet a prístup k ľuďom.

Myslela som že vesmír ma ignoruje, ale možno som sa mýlila. Prišla som na to, že si treba viacej všímať maličkostí okolo seba. Napríklad včera keď som vykročila do školy, stretla som kamarátku a tá ma popošťuchla a povedala ,,Usmej sa trošku prosím" a sama mi darovala svoj úprimný úsmev. Neskôr v škole išiel okolo mňa profesor a urobil niečo podobné. V ten deň sa mi to stalo asi 6 krát, možno ma to povzbudilo, možno nie.
Keď som išla do školy dnes, na chodníku ležala minca. Ležala hlavou hore, čo znamená šťastie pre toho kto ju nájde. Chcela som ju dvihnúť ale uvedomila som si že tadiaľ pôjde niekto kto na také maličkosti verí a tú mincu, to šťastie bude potrebovať viac ako ja. Usmiala som sa, nechala mincu ležať a išla do školy. Po ceste do triedy som našla na zemi ďaľšiu mincu, tá už bola otočená opačne. Zohla som sa, otočila ju hlavou hore a prichystala ju pre ďaľšieho :)

Sú to maličkosti, ale hlavne malinké príležitosti k tomu aby sme sa usmiali, aby sme si uvedomili že život nám ukazuje malé cestičky ku šťastiu. Už len to, že sa ráno prebudíte, že máte rodinu ktorá vás ráno privíta, že máte čo jesť a piť..

Život nie je až taký zlý, berme ho s úsmevom a nie až tak vážne, aj tak z neho nevyviazneme živí ;)

Prajem Vám krásny večer :)

W3F
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 vestec vestec | Web | 12. ledna 2012 v 23:24 | Reagovat

Dobry clanek, hezky blog, podivas se na muj webik?

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama