Príspevky na tomto blogu sú autorské, prosím nezdielajte bez uvedenia zdroja, či autora.

Rozum má dovolenku

3. října 2011 v 18:07 | W3F |  Zo života
(2009 ?) . Áno, vyťahujem staré veci, no a?

Možno viete, možno nie ale je to také ...
Keď sa vaše ruky zmenia na niečo monštruózne, keď to vašich priateľov a rodičov bolí viac ako vás samých. Keď zmeškáte večeru a necháte sa vyhodiť z internátu, keď sa zrazu pozeráte na všetko čo ste urobili na to aký ste boli, na ten dlhý a neuveriteľný účet za telefón. Riskujete že sa vám zrúti všetko ale vy máte pritom pocit že by ste mohli mať viac, máte všetko a zrazu nič...


Nenávidíte sami seba, vyčítate si každý krok a čin, chcete si ublížiť za to čo cítite, vaše srdce vás ťahá niekde kde by nikdy byť nemalo a nechcelo byť. To je láska, niečo čo som nikdy nechápala a nepoznala ... ľutovala som toho, modlila sa a riskovala aby som konečne zažila to nepoznané, to o čom každý hovorí že je veľmi bolestivé, zmysel života zmysel smrti ... !
Neľutujem čo som zažila, srdce ktoré bolo kedysi tvrdé a chladné ako kameň, kameň ktorý sa nedá preboriť už je zrazu neuveriteľne iné, zraniteľné a boľavé. To dokáže to slovo na 5 písmen.
Slovo ktorého sa všetci boja tak ako keď sa majú pozreť smrti do očí.
Pocity tancujú, plačú a smejú sa. Ľúbim ťa! Ľúbim ťa! Ľúbim ťa! Neuveriteľné, aké jednoduché je povedať tieto dve slová, keď je srdce zaplavené krvou a prosí o odpustenie, o milosť, lásku.
Bolí to, rany nevnímam ... cítim len srdce, ktoré nedokáže prestať biť. Ľúbim ťa, chcem ťa, nenávidím ťa! Srdce ma ťahá za tebou ale nepriznám si to pred sebou. Priznávam ale nechcem, ľúbim ...
plačem, ubližujem, odpúšťam. Človek sa sklame ale stále chce viac a viac, nič ho nezastaví a neodradí ked srdce zavelí. Rozum má vtedy dovolenku ...
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama