na Blog.cz

Prvý krát som zobrala na koncert aj môjho miláčika - fotoaparát.

Koncerty som nikdy nefotila, takže som nevedela ako sa stým pohrať, ale myslím že nakoniec to celkom dobre dopadlo. Ponúkam vám malú ochutnávku :)

Kapela B.N.A.

Ako hovorím, niekedy sme dole a niekedy ešte nižšie. Keď som myslela že sa pokazilo úplne všetko, mýlila som sa. Dokázalo mi to, že to môže byť ešte oveľa horšie.

Ale som silná! Týmto článkom sa nechcem ľutovať, ani si sťažovať ale len ukázať že všetko na svete sa dá prekonať, veľmi ľahko a prejde to všetko zase do lepších koľají. Len treba vytrvať a hlavne s úsmevom! :)

Viem, keby si to neurobil ty, urobila by som to ja.. Len som na tom nemala odvahu. To že si ma opustil, je možno to najlepšie čo si mohol urobiť. Prežila som s tebou viac trápenia, než šťastných chvíl. Si tak kurevsky ďaleko a tak to má asi aj ostať!.. Nie, moja kapacita sĺz je už prázdna, tak nie! Ďakujem! Už fakt neprosím!

Dúfam že môj magnet na hajzlíkov sa čoskoro demagnetizuje a budem si môcť povedať, že som našla toho ,,pravého", alebo aspoň normálneho. A prajem to každému z vás Ľudkovia.

Rok vydania: 2011

Do rúk sa mi táto kniha dostala nedávno. Zaujala ma hlavne obálka, čiže som ju v knižnica hneď zahliadla.

Druhá vec prečo ma kniha tak zaujala je, že príbeh a hlavne autorka pripomína mňa. Dosť veľa častí v knihe akoby bolo písaných z môjho srdca. No v niektorých častiach som sa trošku zahanbila, pretože sa to na mňa väčšinou podobalo práve v častiach kde autorka pôsobila trošku sebecky a bezcitne.

Mám pocit že ma kniha dotlačila k uvedomeniu. A to ma veľmi teší. Možnože pomôže aj niektorým z vás ;)

Moje hodnotenie:

Kniha sa mi celkom páčila, má pekné myšlienky, zaujímavý príbeh ale aj občas otravné časti, kedy som chcela najradšej zatvoriť knihu a už ju nedočítať. Prišlo mi že autorka občas nemyslí na nič iné ako na seba a chová sa hrozne. Ale to asi mnoho z nás :) Príbeh je strhujúci, o sklamaní v láske, závislosti na drogách, úmrtie starej mamy ktorá ju vychovávala, rakovina jej matky.. Bežné problémy dnešného života, no takto dobre napísané som to ešte nevidela.

Stál tam sám a premýšlal

čo také zlé spravil

veď chcel len zapadnúť

a nikdy nespadnúť

ale každý mu podrážal nohy

Nikto ho nebral ako jedným z nich

jebo farba pleti prekážala im

zachádzali s ním ako s odpadkami

urážali ho sprostými poznámkami

Tak prečo odsudzovať ľudí

či biely a či farebný

veď je to jedno

povaha a postoj je to

čo nás súdi

tak načo si nadávať

každý je jeden z nás.

Vonku prší, neprestáva

tak ako ja myslím na teba

si tak blízko ale pritom tak ďaleko

možno sa naše myšlienky spoja

ak aj ty namňa myslíš

neveril si že ťa ľúbim

rozmýšlal si zamňa

bohužial chybne a úplne inak

nerozumieš mi a nikdy nebudeš

odchádzaš a moje srdce krváca...

/zase báseň z doby mojej nechute zo života/

/asi rok 2009/

Niekedy sme dole a potom zase nižšie

nebude to inak tak zmierne sa s tým

doba je v piči a my sme ešte hlbšie

myslíme len naivne

že dostaneme sa vyššie.

Štvem ťa?

Chcete ma zmeniť, vyhrožujete sa mi

nemáte na nič, mňa život ubije sám!

Mať najlepší život a stále len plakať

nič nemá zmysel

ostáva len na smrť čakať.

Robiť všetko bezhlavo a mať to v piči

je to predsa môj život

každý domňa hučí!

Nechajte mi moje sny

ktoré vlastne nemám

snažím sa byť najlepšia

ale pritom padám.

problém je že každú chvílu máš iný pocit

držíš zbraň a stláčaš spúšť

už nenájdeš naspäť klúč.

Chytiť si život do vlastných rúk

a metať s ním sem a tam

myslieť na pozitívne

to si nikdy nezapamätám ...

Človek sa stará o svoje vlastné veci ktoré sú preňho cenné, ale o prírodu sa nestará a tým je príroda stále viac a viac znečistená ...

Veľmi ma trápi to, že pri prechádzke alebo len pri pohľade z okna vidím samú špinu, samých ničiteľov krásy ... toho čo nám tu ešte ostalo.

Bublinky,

bublinky v pohári stúpajú hore

ako dym cigarety spalujúcej život,

ako čas ktorý každý z nás bezdôvodne premrhá len tak,

či duch bytostí..

No tak daj mi vedieť láska,

či čakať mám, či zmysel má srdceť rvať si

ľúbim ťa tak mocne

daj mi pokoj, daj mi lásku, daj mi istotu

čo vlastne chcieť

rozum hento, srdce tamto

Bože kto sa vyznať má

v bublinkách tých života

áno, nepoznám

nepoznám dušu tvoju

keď sám so mnou ostávaš

v noci hľadíš mi ruku a pritom spíš

som pre teba to čo chceš?

Si pre mňa to čo chcem?

daj mi pokoj, daj mi lásku, daj mi istotu..

Chcem sa prebudiť, chcem vstať ... musel to byť predsa len zlý sen! ...

Je štvrtok, 13. mája 2010 ... ležím na posteli internátu a melódie jemných piesní mi šepkajú do ucha. Som celkom kľudná, až priliž. Blíži sa večera, no ja nemám vôbec chuť do jedla, kráčam dole po schodoch a vchádzam do jedálne..

Moja absolventská práca z roku 2009

Pamätáme na tie časy kedy sme boli v 8. či 9. triede a museli sme si vybrať ďaľší krok vzdelania - strednú školu. Krok k nášmu budúcemu životu, k budúcemu zamestnaniu.. Niekdo mal možno hneď jasno, ale ja nie! :)

Naozaj, keď som mala 14.. určite som nevedela čo ma naozaj bude baviť, kam ísť, s kým, prečo, ako..

Vera a Michael práve kúpili byt a je nádherný, aj keď prázdny. Bude trvať večnosť než zariadia izbu po izbe. No zdá sa že Michael to chce vziať do vlastných rúk a prekvapiť Veru..

TAK, Eliška.

Áno, je to moja úžasná najkrajšia fenka ktorá so mnou strávila takmer celý život. Je to anglický kokeršpaniel zlatej farby a za tie roky mi prirástla k srdcu. V poslednej dobe nevyzerá veľmi dobre, bojím sa o ňu..

Týmito fotkami by som ju chcela povzbudiť, aj keď tomu nerozumie, viem že nikdy nestratí svoju radosť zo života, nikdy neprestane vrtieť svojim malinkým chvostíkom a verím že vie ako veľmi ju ľúbim :)

13.10. 2011? Tento dátum mi poriadne nejde ani napísať. Čas tak rýchlo uteká a my aj tak stále chceme mať niečo za sebou, chceme aby boli už Vianoce, leto, víkend, či prázdniny. /čas nám jednoducho preteká medzi prstami, ako piesok/ Zabúdame že nás život sa skladá aj z obyčajných dní, ktoré čakajú na príležitosť stať sa neobyčajnými. Ale na kom, na čom to záleží? No predsa len na nás!

Druhá vec je, že každý deň čakáme že sa stane niečo zaujímavé, pekné, ale nič pre to nerobíme..

Tak, najprv mi to pripadalo hlúpe, robiť tutoriály na kreslenie nehtov, ale až dovtedy kým som sama hľadala na internete inšpiráciu a pomohlo mi pár blogov s krásnymi nehtíkami. Tak teda niečo zverejním aj ja, možno sa niekto aj inšpiruje :)

Dopredu sa ospravedlňujem za kvalitu fotiek, teda skôr nekvalitu. Je to fotené mobilom pri zlých podmienkach. A ospravedlňujem sa za moje ohryzané prsty ;P

O knihe:

Originální psychologický thriller. Amanda miluje svého manžela, svůj byt i své povolání architektky. Zdá se, že dělá všechno správně,..